Odporúčte stránku na: facebook záložka twitter záložka stumbleupon záložka reddit záložka delicious záložka digg záložka
Zdá sa, že vo svojom prehliadači nemáš povolené cookies pre túto webovú lokalitu a z toho dôvodu tieto stránky NEBUDÚ fungovať správne! Preto by bolo vhodné povoliť cookies aspoň pre túto lokalitu a tak ti poskytneme všetky funkcie tak, ako sme ich naprogramovali.
Navštívite túto stránku: Simulácie cien nielen pre zlato a získajte prehľad o rizikách investovania (a kde vám “hrozí” zisk)

Ako legálne neplatiť dane za darčeky

V čase, kedy je písaný tento článok, sa pomaly blížia Vianoce – a to je obvykle čas, kedy obdarúvame svojich blízkych. Napriek tomu sa tento článok dotýka každodennej reality bez ohľadu na deň v roku. A odhliadnuc od faktu, že svojich najbližších by sme mali obdarúvať po celý rok nielen materiálne, a že zároveň by sme s nimi mali dobre vychádzať bez ohľadu na sviatky, poďme sa pozrieť na dôvody voľby zlata a striebra ako ideálneho darčeku pre svojich milovaných. Zlato a ani striebro na týchto stránkach nekúpite, preto nemusíte premýšľať nad tým, či vás presviedča predajca.

Zlato a striebro sa v roku 2015 dá nakúpiť bez DPH

Na území Slovenskej Republiky je v čase písania tohto článku investičné zlato oslobodené od platenia dane, a to v rámci zákona 222/2004 Z.z. § 67. Pri investičnom striebre je to zložitejšie, keďže to nepodlieha podľa aktuálne platnej legislatívy oslobodeniu od platenia dane, no vďaka voľnému pohybu v rámci Európskej Únie si viete bez väčších problémov zabezpečiť dovoz z ktorejkoľvek inej krajiny spadajúcej do EU, ak sú zákony takejto krajiny nastavené v prospech investičného striebra vo forme zliatkov alebo mincí.

Prečo je ale oslobodenie od platenia dane z dovozu, prípadne cla, tak dôležité? Legálnym postupom totiž môžete dať štátnemu aparátu najavo, že nie ste spokojný/á so súčasnou situáciou, a že si prajete zmenu (k lepšiemu) bez ohľadu na to, ktorá politická strana je práve pri moci. Neuvažujme s investičným potenciálom drahých kovov, ale sústreďme sa na štát, ktorý by nám mal poskytovať príležitosti prežiť svoj život tak, aby sme s ním boli spokojní. Mal by nám vytvárať prostredie, kde môžeme pracovať a podnikať, pretože sú to práve drobní podnikatelia a zamestnanci, ktorí ťahajú ekonomiku. Určite nie sú ťahúňom spoločnosti, ktoré na Slovensku investovali iba vďaka tomu, že od vlády získali daňové úľavy – koniec koncov sú to práve zamestnanci a podnikatelia, ktorí sa na tieto úľavy skladajú.

Kam idú naše dane?

Možno ste si mysleli, že z daní je splácaný dlh SR, ktorý aj napriek opakovaným sľubom politikov stále rastie. Logika totiž v tomto prípade našepkáva, že ak sa domácnosť snaží namiesto neustáleho zadlžovania dlhy splácať, mal by to robiť aj štát – to je ale omyl. Štatistické metódy nám vždy poskytujú rôzne nástroje, vďaka ktorým vieme dosiahnuť očakávané výsledky. Preto spomeňme dva na sebe nezávislé zdroje (oba sú v anglickom jazyku), ktoré nás informujú o aktuálnom zadĺžení Slovenskej Republiky: debtclocks.eu a nationaldebtclocks.org. Je na vás, aby ste si vybrali tie dáta, ktorým budete veriť, no je viacmenej isté, že dlh neklesá. Ak by sa vám zdalo, že zadĺženie krajiny klesá, tak vedzte, že ak sa zameriavate na zadĺženie v pomere k HDP, tento pomer môže klesať v prípade, keď HDP rastie rýchlejšie ako samotné zadĺženie. Vy sa ale z HDP nenajete, no štátny dlh z vás štát vytiahne prostredníctvom daní. Nakoniec, napriek pomyselnému znižovaniu tohto pomeru sa samozrejme reálne zadĺženie naďalej zvyšuje. A keďže zadĺženie štátu je realizované aj za pomoci úročenia, tak je snáď každému jasné, že pri požičaní väčšej sumy peňazí je nutné aj pri nízkom úroku zaplatiť viac, ako keby sme si požičali tých peňazí menej.

Skutočným problémom pri zadĺžení – nie na nesplácaní dlhu – je ale to, že pokiaľ v roku 2009 boli príjmy štátu na úrovni 10 346 261 088 eur, z čoho šlo 1 723 929 562 eur na tzv. Sociálne Zabezpečenie (inými slovami dávky a dôchodky) – teda 16,66%, v roku 2014 to bolo až 34,50% - t.j. ide o viac ako dvojnásobný nárast! Na rok 2017 je síce plánované rozpočet na sociálne zabezpečenie znížiť na 29,43% príjmov (zdroj: rozpocet.sk), tento plán nemusí byť naplnený. Aby sme mali obraz o príjmoch štátu kompletný, majoritná časť príjmov štátneho rozpočtu pochádza z „Dane z príjmov a kapitálového majetku“ a „Dane za tovary a služby“ - teda pochádza z daní platcov DPH.

Koľko z vášho príjmu odvádzate štátu

Štát nemá záujem, aby oba základné tábory každej normálnej ekonomiky – podnikatelia a zamestnanci – spolupracovali, to by totiž viedlo k oslabeniu konkrétnych štruktúr strany a štátu, pretože ľudí by nezaujímali konflikty (bolo by ich menej), ale snažili by sa viac o to, aby sa ich situácia zlepšila v rámci vzájomnej spolupráce. Predstavte si ideálneho zamestnanca, ktorý sa identifikuje so spoločnosťou, v ktorej pracuje – takýto zamestnanec rýchlo pochopí, že svojou produktivitou prispieva k prosperite samotnej firmy a nakoniec sa to odzrkadlí aj na platoch radových zamestnancov. Skutočnosť je ale taká, že ak ako zamestnanec privediete do firmy viac peňazí vďaka svojej práci a schopnostiam, je to práve štát, ktorý na vás zarobí najviac formou zdanenia a platenia nedobrovoľných odvodov. Akú motiváciu má potom mať zamestnanec?

Ak bude vládnuca strana umelo vytvárať a živiť medzi podnikateľmi a zamestnancami nenávisť a závisť, potom sa tieto dve skupiny budú „požierať“ navzájom, a pritom kvôli „pár stromom neuvidia les“. Zamestnancovi sa samozrejme nepáči, že dostáva za svoju prácu zaplatené málo (každý chce viac, s jedlom rastie chuť), zamestnávateľovi sa na druhej strane nepáči, že zamestnanec si pýta viac, pretože mu vzniknú dodatočné náklady, ktoré aj tak neskončia vo vrecku zamestnanca. Ak ste zamestnanec, potom vám obyčajný letmý pohľad na vašu výplatnú pásky dokáže poskytnúť základnú informáciu o tom, o koľko vás pripravuje štát svojimi zákonmi. Tzv. superhrubá mzda tvorí aj o 100% viac, ako nakoniec dostanete čistú mzdu. Zjednodušene je to tak, že pokiaľ na vás má zamestnávateľ náklady 2 000 eur, vaša čistá mzda bude len okolo 1 000 eur. A zamestnávateľ, ak to nie je štát, vám predsa nerobí charitu, resp. vaša mzda musí byť nižšia ako je finančný prínos spoločnosti – v opačnom prípade ako zamestnanec generujete stratu, a ak je vašou úlohou zabezpečovať zisk, potom ste za takejto situácie v spoločnosti nadbytočný.

Je to spravodlivé? Zamestnávateľ nemá na výber, a musí za vás odvádzať dane a odvody. Lenže akonáhle máte svojich 1 000 eur na účte, ďalších 20% (200 eur) platíte ako DPH pri nákupoch v obchodoch v prípade, že tých 1 000 eur miniete. Ak vlastníte auto, tak platíte ešte viac, pretože daň z pohonných hmôt je vyššia ako bežná 20% DPH. Povedzme, že mesačne na daniach za pohonné hmoty miniete len 50 eur. Tým ste chtiac-nechtiac zo svojho 2 000 eurového platu ukrojili už 1 250 eur, a teda ste nakúpili tovary a služby len za 37,50% toho, čo vám zamestnávateľ dal ako superhrubú mzdu. Lenže vy odvádzate oveľa viac – ak ste si nakúpili tovar za 100 eur, nielenže ste zaplatili 20% DPH, obchodník zároveň zo zisku musí zaplatiť svoje vlastné odvody, a taktiež odvody za svojich zamestnancov. A práve tento fakt je dôvodom, prečo sú ceny také, aké sú – každé euro v rámci výplaty zamestnanca je predmetom zdanenia viackrát. Nemusí sa jednať o zdanenie v zmysle DPH, no ide aj o spomenuté odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne. A poisťovne opäť platia dane i odvody. Čím dlhší cyklus medzi výplatou a zaplatením dane do štátneho rozpočtu daňovým subjektom, tým častejšie dochádza k viacnásobnému zdaneniu. Ako príklad uveďme: Dostanete výplatu, kúpite si v potravinách rožky a potraviny za 100 eur – platíte DPH (20 eur) a zároveň zamestnancov potravín (aj ich odvody). Zamestnanec potravín ale za mzdu, na ktorú ste mu prispeli z tej svojej, nakupuje v drogérii a opäť platí DPH. Zamestnanec drogérie zase nakupuje pohonné hmoty a zas platí DPH. Zamestnanec čerpacej stanice zas nakupuje v autoservise. A tak dookola až kým z vami zaplatenej pôvodnej sumy neostane nič, len daň zaplatená na účet štátneho rozpočtu. Feudálne desiatky (10% daň) pri porovnaní s výškou dnešných odvodov pôsobia smiešne.

V súvislosti so spomenutými sociálnymi dávkami asi nie je potrebné spomínať, že čím viac rastú náklady na takéto dávky, tým viac z vašich zarobených peňazí ide práve na tento účel. A čím viac ľudí dostane sociálne dávky, tým viac peňazí sa zas vráti štátu vo forme daní a odvodov, keďže sociálne dávky nakoniec končia v obchodoch a ako platby za rôzne služby. Je to začarovaný kruh, ktorý sa stále nafukuje.

Nakoniec - ak ste podnikateľ, tak okrem vášho vlastného príjmu sa staráte aj o zamestnancov, a teda vlastnými schopnosťami a rozhodnutiami zabezpečujete štátu väčší príjem. Ak povedzme predávate svoje produkty aj v zahraničí, potom do ekonomiky SR prilievate kapitál vo forme daní a odvodov, na ktorého tvorbe sa vlády SR dokonca nijako nepodieľali – a odmenou za takúto činnosť je zdanenie. Je fér platiť DPH za zisk zo zahraničných profitov? Nech každý posúdi sám.

Úradníci

Nielenže z daní platíme čím ďalej tým viac sociálnych dávok, zároveň neustále živíme armádu štátnych úradníkov. Nárast týchto zamestnancov z 345 493 v roku 2011 na 359 967 (predpoklad na rok 2015 podľa cenastatu.sme.sk) len potvrdzuje pravidlo, že aj napriek veľkolepým (a veľkohubým) sľubom o zmenšovaní štátnej správy sa v reálnom živote deje presný opak.

Ako teda povedať „Dosť!“

Môžete protestovať, môžete vytvárať skupiny na sociálnych sieťach, môžete vykonávať mnoho aktivít, no najrýchlejšia a najbolestnejšia odpoveď pre štát je, ak svoje financie využijete na nákup tovarov, ktoré nepodliehajú plateniu DPH. A ak máte možnosť nakupovať v zahraničí, môžete presmerovať väčšinu vášho rezervného finančného toku takým smerom, aby ste podporili štáty, v ktorých nemusí bujnieť byrokracia a rastúca kontrola obyvateľstva. Nie je ľahké takéto štáty nájsť, no môžete voliť aj cestu menšieho zla, ak si neviete pomôcť ináč.

Ak by vám nebodaj za nákup tovarov v zahraničí Colná správa vyrubila povinnosť platenia DPH a prípadne cla, v mnohých prípadoch je aj takéto riziko prijateľné v porovnaní s cenami, ktoré sú na Slovensku dokonca oproti okolitým krajinám EU vyššie. Rád sa opieram aj povedzme o ceny kávových zŕn vo Veľkej Británii, kde dokážete kvalitné kávy nakúpiť aj o 40% lacnejšie ako v Slovenských obchodoch. Taktiež sa môže oplatiť nakupovať elektroniku z centrál Čínskych obchodov v Európe – v takom prípade nemá vo väčšine prípadov Colná správa právo na vyrubenie daňovej povinnosti, či cla, ak teda nenakupujete vo veľkom.

Ak obmedzíte štátu príjem, donútite ho naozaj šetriť. Ak by poslanci na zvrat situácie schválili navýšenie daní, len by tým urýchlili odliv financií a tým pracovných miest zo Slovenska, pretože žiaden podnikateľský subjekt nechce podnikať tam, kde sú podmienky neperspektívne. Predstavme si, že by neexistovala DPH – neexistovali by ani daňové podvody s DPH. Navyše by štát nemusel platiť tak veľké sumy v rámci sociálnych dávok. DPH o hodnote 20% je v skutočnosti oveľa vyššia vďaka tomu, že každé jedno euro môže byť zdanené dovtedy, kým z neho neostane nula (ako je vysvetlené vyššie). Nakoniec by v skutočnosti nemysleli existovať ani sociálne dávky, a to z dôvodu, že tovary a služby by sa stali dostupnými vďaka absencii nekonečného zdanenia. To sme už pri voľnom obchode a obmedzení byrokracie, pri systéme, ktorý z pochopiteľných dôvodov tí, ktorí sú pri koryte, nemôžu na kilometre cítiť.

Samozrejme platí, že to nenásytné monštrum nemôžeme ponechať úplne bez daní, pretože je potrebné zaplatiť políciu, armádu, súdy, či zdravotníctvo. V prípade zdravotníctva je ale otázne, či by nevyšlo pre občana lacnejšie, ak by bolo oddelené od štátneho rozpočtu s tým, že by zároveň zanikli odvody do zdravotných poisťovní. Je to asi len utópia, pretože vieme, že zdravotníctvo a poisťovne zrejme ovládajú štruktúry, ktoré ťahajú za nitky v politike.

V prípade, kedy by štát nevyciciaval svojich poddaných doslova na každom rohu, by ľuďom ostalo v peňaženkách viac peňazí, čím by mohli zväčšovať svoje bohatstvo a mohli by prežiť hodnotnejší život. Niekto by argumentoval, že predsa pri nižších daniach a odvodoch by aj tak nakoniec došlo k inflácii, čo je pravda. No z vyšších cien by sme odvádzali štátu menej percent v porovnaní s dneškom, a teda aj tak by mal občan viac, ako má dnes.

Ak s týmto článok súhlasíte, zdieľajte ho, oboznámte so situáciou vašich blízkych, vzdialenú rodinu, priateľov, a známych vo všeobecnosti. Vlády nemajú rady informovaných a vzdelaných poddaných, pretože tí ich klamstvá neprehliadnú! Pokúste sa legálnou cestou znížiť podporu súčasného skostnatelého a prehnitého systému, v opačnom prípade môžeme o zmene len snívať – alebo odsťahovať sa niekam, kde štát nestrpčuje ľuďom život. Nemusí sa nutne jednať o nižšie dane, ak za svoje dane dostávate služby, ktoré stoja za to, a s ktorými ste spokojný/á.

Poznámka na koniec

Je zhoda okolností, že práve zlato je oslobodené od platenia dane. Ak by boli od daní oslobodené mobilné telefóny, potom by v tomto článku boli zmienené práve takéto zariadenia namiesto zlata a striebra. Pri zlate a striebre ale dávate darček, ktorý má skutočnú hodnotu.

A mimochodom, ak považujete transfer v rámci EU za problémový, pozrite si nasledujúci dokument. Aj keď nie je o drahých kovoch, prevoz čohokoľvek v EU je veľmi jednoduchý.

Prosím, over si platnosť svojich prihlasovacích údajov. Ak u nás ešte nemáš účet, registruj sa zadarmo. Klikni tu pre zatvorenie tohto okna.

Bol si úspešne odhlásený! Toto okno sa automaticky zavrie!

Niečo sa pokazilo počas odosielania tvojej správy. Skús to znova, klikni tu, prosím!

Vaša správa bola odoslaná, ďakujeme!

Stránka bola uložená, načítaj si znova, prosím!

Page has been created, you will be redirected now!

URL už existuje!

Cesta k fotke nie je unikátna!

Skutočne odstrániť túto stránku z databázy?

Stránka bola úspešne odstránená, teraz budeš presmerovaný!

Stránka nemohla byť odstránená!!

Táto konkrétna stránka nepovoľuje diskusiu. Skús nájsť článok, ktorý je tvojej rybke, rastlinke, alebo problému bližšie, pretože cez 99% našich stránok umožňuje diskusiu. Dôvod, prečo sme na tomto článku nepovolili diskusiu je ten, že je príliš obšírna. Ďakujeme za pochopenie! Klikni tu pre vyhľadávanie!

Naozaj odstrániť tento obsah zo stránky?

Skutočne odstrániť tento obrázok zo stránky?

Skutočne odstrániť tento obrázok zo stránky?

Vybraný komentár bol úspešne odstránený!

Vybraný obrázok bol úspešne odstránený!

Je potrebné zadať prihlasovacie meno, alebo emailovú adresu

Prístup k účtu bol obnovený, pozri si nové správy v tvojej emailovej schránke pre ďalší postup