Odporúčte stránku na: facebook záložka twitter záložka stumbleupon záložka reddit záložka delicious záložka digg záložka
Zdá sa, že vo svojom prehliadači nemáš povolené cookies pre túto webovú lokalitu a z toho dôvodu tieto stránky NEBUDÚ fungovať správne! Preto by bolo vhodné povoliť cookies aspoň pre túto lokalitu a tak ti poskytneme všetky funkcie tak, ako sme ich naprogramovali.
Navštívite túto stránku: Simulácie cien nielen pre zlato a získajte prehľad o rizikách investovania (a kde vám “hrozí” zisk)

Ako súvisia negatívne úrokové sadzby a zlato

Už dlhšiu dobu môžeme čítať o negatívnych úrokových sadzbách ako centrálnych bánk, tak napríklad dlhopisov povedzme Nemecka, Švajčiarska a iných, a bežný človek nemá jasno, ako mohlo dôjsť k situácii, že na požičiavanie “peňazí”, alebo na držanie digitálnych finančných prostriedkov (bežne známe pod termínom ‘peniaze’, aj keď sa nejedná o skutočné peniaze z dôvodu, že dlhodobo si svoju hodnotu neudržia) na účtoch existuje negatívny úrok. Predsa ak má obdržať akýkoľvek subjekt negatívny výnos, z akého dôvodu by mali byť “peniaze” takto fixované? Ak požičiavam peniaze, nechcem predsa, aby som ešte dlžníkovi musel/a platiť za to, že mi spláca dlžnú čiastku. Takýto prístup nedáva žiaden zmysel, a s trochou humoru to môžeme prirovnať k „Čubačej obhajobe“, ktorá sa objavila v seriáli Mestečko Southpark (viac na southpark.xf.cz).

Negatívne úroky majú naštartovať infláciu

Teória je taká, že negatívnymi úrokmi odradíme sporiteľov od šetrenia na horšie časy jednoducho takým spôsobom, že im budeme z úspor postupne malými krôčikmi uberať. Predpokladom pri takomto postupe je strach z finančnej ujmy, a následné míňanie na veci, ktoré nepotrebujeme, a ktoré ani nechceme. Argument ohľadom vlastnenia hotovosti priveľmi neobstojí, pretože v severských krajinách Európy už prebieha proces postupného eliminovania papierových bankoviek medzi obyvateľstvom (viac v angličtine na yournewswire.com/denmark-becomes-first-country-to-ban-cash/). Dokonca aj na Slovensku pri výbere z bankomatu pravdepodobne narazíte na mesačný strop vo výške 10 000 eur, či pri výberoch vyšších súm v pobočkách bánk sa vás budú pýtať na účel výberu.

Konkrétne na Slovensku sú ale zatiaľ obyvatelia veľmi konzervatívni, čo predovšetkým u staršej generácie znamená nemenný postoj k hotovosti. No mladšie generácie nevidia rozdiely medzi „cash“ platbami a ich digitálnymi proťajškami, a aj ja osobne preferujem platbu kartou v prípade, ak obchodník nestanovuje pre platby v hotovosti zľavu. Tento zvyk je veľmi jednoduché zmeniť, stačí si raz mesačne vybrať dostatočne vysokú hotovosť v závislosti od bežných výdavkov, ktorú následne nosíte so sebou a používate pri platení - je to naozaj jednoduché.

Rozdiel medzi hotovosťou a digitálnou menou je ten, že z hotovosti vám nikto len tak nemôže ukrojiť negatívnym úrokom. Ale v prípade, ak bude mena existovať iba v digitálnej podobe, negatívnymi úrokmi vás po psychologickej stránke môžu prinútiť míňať viac, viac sa zadlžovať, a teoreticky takto naštartovať ekonomický rast.

Hotovostné platby sú už dnes v legálnom obchodovaní obmedzené, a preto držanie veľkých súm v hotovosti je nielen nepraktické (hovorme o stovkách tisíc €), ale aj neodporúčané. Možno ešte po svojich predkoch nájdete 1 milión pengő, či inej meny, a snáď, ak s názormi v tomto článku zatiaľ nesúhlasíte, svoj názor časom poupravíte.

Rast ale nie je perpetuum mobile, a ak nastane, mal by z niečoho vychádzať. Oproti rastu vieme v ekonomike postaviť zadĺženie, a ak je rozdiel nárastu produkcie a ziskov mínus nárast zadĺženia negatívny, o žiadnom ekonomickom rozmachu logicky nemôžeme ani uvažovať. Práve z tohto dôvodu sa natíska otázka, či negatívnymi úrokmi skutočne naštartujeme infláciu a rast. Jedinou istotou pri míňaní je nárast zadĺženia, pretože určite si pri znehodnocovaní nasporených súm negatívnymi úrokmi nebudeme nakupovať iba veci dennej spotreby, no napríklad kúpime auto, pozemok, či bývanie, pri ktorých sa zaviažeme splácať dlhšie, a „náš“ majetok bude reálne zaťažený záložným právom. A ak sa nezadĺžime, dospejeme do stavu, že naše rezervy obmedzíme do takej miery, že už viac nebudeme vedieť míňať – a tým sa želaný „rast“ zastaví.

Zlato ale negatívny úrok nepozná

Tak ako je spomenutá hotovosť, aj zlato, striebro a drahé kovy vo všeobecnosti nemôže nikto osekať úrokmi, keďže vlastníctvo fyzického zlata znamená, že ho máte uložené kdesi v trezore. Kde, to viete len vy. Môže to byť u vás doma, v pivnici, v banke (to ale radšej nie), prípadne v zahraničnom trezore (spomeňme napríklad Singapur). Oproti hotovosti má zlato tú výhodu, že žiadna zmenka žltý kov neohrozí.

Ak by došlo k hyperinflácii, či k dlhodobej deflácii, v oboch prípadoch si zlato uchováva hodnotu voči práve používanej mene. Dokonca je jasné, že zlato svoju hodnotu a podobu nemení. To, čo sa mení, je aktuálny kurz voči napr. jednej trójskej unci zlata.

Aby ste videli do budúcnosti lepšie, opýtajte sa, komu prinesie negatívna úroková sadzba profit. Určite to nie je domácnosť, ktorá by takouto formou bola nútená míňať svoje úspory. Na druhej strane barikády stojí vláda a štruktúry, ktoré riadia samotné vládne garnitúry. Je možné, že práve ľuďom v pozadí ide o to, aby sa majetok obyvateľstva ešte viac presunul k nim samotným. Aj staré známe porekadlo vraví, že s jedlom rastie chuť. Ak ste kedysi začínali od nuly, veľmi pravdepodobne ste si vraveli, že aj 1 000 eur je pekná suma. Akonáhle ste ju zarobili, ani 10 000 eur vám neprišlo ako nepríjemná myšlienka. A tak sa to vlečie na 100 000, milión a ďalej.

Akonáhle máte rezervy v zlate, robíte presne to, čo robia centrálne banky – akumulujete hodnoty. Ak ECB vytlačí mesačne 60 miliárd eur (euractiv.sk), a ak sa tieto ‘peniaze’ dostanú do ekonomiky, hodnota vašich úspor sa zníži o čiastku, ktorá zodpovedá podielu novovytlačených finančných prostriedkov a celkového objemu množstva danej meny v obehu. No ak vlastníte fyzické zlato, jeho cena voči euru by sa mala pri zvyšujúcom sa objeme papierových peňazí v obehu taktiež zvýšiť, keďže tlačenie peňazí má za cieľ naštartovať ekonomiku. To, že sa rozprávka o naštartovaní ekonomiky pomocou peňazí natlačených zo vzduchu zatiaľ míňa účinku, je na inú debatu. Okrajovo spomeňme len to, že sotva naštartujeme infláciu, ak peniaze nalejeme do akciových trhov namiesto do domácností.

Manipulácia ceny zlata v EUR, USD odrádza investorov

Centrálne banky nakupujú zlato, pretože je to jeden z reprezentantov reálnych hodnôt. To, prečo môžete mať pocit, že zlato nie je vhodná investícia, je jeho klesajúca cena voči USD, či EUR. K manipulácii zlata dochádza vplyvom burzy s „papierovým“ zlatom, čo vyústilo do situácie, kedy bolo na jednu existujúcu uncu zlata obchodovaných až 228 papierových (zdroj v angličtine: zerohedge.com/news/2015-09-09/something-just-snapped-comex). Ohľadom manipulácie ceny zlata existujú dva prístupy:

  • Zlato nie je manipulované, jeho cena odráža dopyt

    Tento pohľad akceptuje „skracovanie pozícií“ na burzách, kedy obchodník staví na nižšiu cenu v budúcnosti, čím získa. Obhajcovia skracovania pozícií tvrdia, že tento nástroj trhom prospieva, keďže eliminuje vznik bublín (spomeňme si na dot-com bublinu, hypotekárnu bublinu, v rámci ktorej boli hypotéku predávané ako obligácie dôchodkovým fondom, a iné). No pri existencii derivátov, ktoré ceny zlata značne deformujú, je skracovanie či nakupovanie iba čistá špekulácia, pretože sa neobchoduje s fyzicky existujúcou komoditou. Objem takto zobchodovaných množstiev môže za rok dosiahnuť aj viac ako 200 000 ton, pričom globálna produkcia nemusí dosahovať ani 3 000 ton/rok (zdroj v angličtine: usagold.com/reference/globalgoldproduction.html). Okrem spomenutého je nutné uvedomiť si, že obchodovanie často vykonávajú algoritmy, t.j. nedochádza k situáciám, ktoré nám radi vykresľujú Hollywoodske filmy, kde jeden burzový maklér prekrikuje druhého a popritom vášnivo gestikuluje vopred dohodnuté „heslá“ znamenajúce predaj, či nákup.

  • Zlato je manipulované, jeho cena je umelo držaná na nízkych úrovniach

    Ak by cena zlata nemala byť ničím manipulovaná, nesmelo by sa obchodovať s papierovým zlatom a každý obchod by musel byť krytý reálne existujúcim žltým kovom, a to aj jeho dodaním (prípadne existenciou v trezoroch, ktoré by boli regulérne a verifikovateľne auditované).

Nech si každý čitateľ urobí vlastný názor na to, komu vyhovuje trh s derivátmi, prečo centrálne banky akumulujú zlato, a prečo sa nedávno v médiach objavili informácie o tom, že ISIS bude vydávať svoje vlastné zlaté a strieborné mince (niečo o tejto téme je aj na: topky.sk) – čítajte to tak, že komusi záleží na tom, aby bolo používanie zlatom krytých mincí dávané do súvisu so zlom, ktoré ISIS reprezentuje. Dané video je možné zhliadnuť na youtube.com/watch?v=SLH17ACMCLM , pričom sa do popredia derie podobnosť s propagandistickými videami napr. z Hollywoodskych štúdií. Ak si myslíte, že Hollywood neprodukuje propagandu, pozrite si nasledujúci zdroj: screechingkettle.blogspot.sk (je v angličtine).

Ceny nehnuteľností rastú, zlato stagnuje

V Európe, a taktiež v USA nastáva nárast cien nehnuteľností (pre príklad sa pozrime na Švédsko: globalpropertyguide.com/Europe/Sweden/Price-History), no vývoj inflácie sa pohybuje v diametrálne odlišných medziach: tradingeconomics.com/sweden/inflation-cpi . Tým pravdepodobne vzniká nová bublina, pretože okrem bohatých kupcov existuje väčšina populácie, ktorá je nútená na zabezpečenie bývania použiť hypotekárny úver. Inflácia vo všeobecnosti koreluje s vývojom miezd, a teda je viac ako zrejmé, že minimálne v prípade Švédska sa jedná o jav, ktorý bude musieť prejsť korekciou (myslíte si, že sa skokovo zvýšia platy, alebo že sa skokovo znížia ceny nehnuteľností?). Ak tento pohľad aplikujeme na viacero štátov, zistíme, že u nich je situácia podobná. Ak si dobre pamätáte, podobný moment sa vyskytol nedávno v roku 2007 a teda viete, čo nasledovalo po panike na trhoch.

Zlato ale posledné 4 roky v pomere k USD klesá, resp. je lacnejšie aj oproti situácii spred piatich rokov, a v pomere k EUR je drahšie iba o 7,31% (platné 30.10.2015).

Čo je skutočne zdravá inflácia

Podľa lídrov EU a USA je vhodná inflácia taká, ktorá dosahuje hodnôt v okolí dvoch percent. Prečo je práve toto číslo magické, to vám ale nepovedia. Ani ja tomu úplne nerozumiem, no ak už máme mať nekryté peniaze, potom zdravou infláciou by bola taká, ktorá odzrkadľuje prirodzený prírastok, alebo úbytok obyvateľstva. Nech peniaze fungujú ako možnosť uspokojovania potrieb, a nie ako prostriedok na splácanie dlhov tým spôsobom, že na splatenie starých dlhov vytlačíme nové legálne obeživo. Tlač peňazí z ničoho je bežne klasifikované ako trestný čin, no z nejakého dôvodu je to centrálnym bankám dovolené beztrestne praktizovať.

Ak by bolo v obehu také množstvo peňazí, aby obyvateľstvo dokázalo platiť za služby a tovary v takej miere, že nie je nutné so sebou nosiť zväzky bankoviek, potom by systém fungoval správne.

Záver

Spomeňte si na vyjadrenia popredných politikov a ekonómov spred desiatich rokov. Všetci svorne tvrdili, že to, čo sa vtedy dialo v USA, nebude mať na Európu a Slovensko žiaden dosah (volá sa to prognóza). Akonáhle panika ohľadom nehnuteľností dorazila do niektorých Európskych krajín, stále sme boli ubezpečovaní o neohrozenosti Slovenska. Neskôr nás kŕmili informáciami o okrajovom dopade na tunajší priemysel, zamestnanosť, a mzdy. Muselo sa toho udiať veľa, aby všetci pochopili, ako sú ekonomické systémy prepojené, a aby ľudia uznali, že nám bol predkladaný balast na oklamanie.

Súvis zlata a negatívnych úrokových sadzieb je teda ten, že pokiaľ zlato poskytuje ochranu a možnosť zisku (z krátkodobého pohľadu to môže byť aj strata), negatívne úrokové sadzby vás majú prinútiť minúť úspory a nemať žiadnu zábezpeku. Zdanlivo neprepojené témy, no v skutočnosti perfektne odrážajúce snahu elít obmedziť majetok obyvateľstva s cieľom vlastného obohatenia.

Samozrejme nemusíte nakupovať zlato a všeobecne drahé kovy, nemusíte veriť na infláciu a defláciu. Namiesto toho môžete slobodne využívať svoje rezervy na akékoľvek aktivity, ktoré vás bavia a napĺňajú šťastím. Nakoniec o to v živote ide.

Mimochodom, úvaha na záver

Prečo naštartovať ekonomiku negatívnymi úrokovými sadzbami? Prečo radšej neznížiť daňové zaťaženie a osekať sociálne balíčky? Napríklad zrušme DPH, zrušme všakovaké prídavky (keďže nastane určitý výpadok na strane DPH) a zrazu budú mať ľudia viac zdrojov na míňanie, podnikatelia budú mať vyššie zisky, nastane väčší dopyt po tovaroch a službách, a tým vzrastie aj dopyt po práci – nezamestnaní budú pracovať a zároveň nastane hospodársky rast. Takýto postup je ale zrejme v príkrom rozpore s ideou neustáleho zbedačovania obyčajných ľudí (nehovoríme o politickej strane!). Ak neveríte, prepočítajte si svoju mzdu na zlato. Zistíte, že napríklad pred dvadsiatimi rokmi ste v zlate zarábali viac ako je tomu dnes (je to samozrejme odhad založený na priemere).

Prosím, over si platnosť svojich prihlasovacích údajov. Ak u nás ešte nemáš účet, registruj sa zadarmo. Klikni tu pre zatvorenie tohto okna.

Bol si úspešne odhlásený! Toto okno sa automaticky zavrie!

Niečo sa pokazilo počas odosielania tvojej správy. Skús to znova, klikni tu, prosím!

Vaša správa bola odoslaná, ďakujeme!

Stránka bola uložená, načítaj si znova, prosím!

Page has been created, you will be redirected now!

URL už existuje!

Cesta k fotke nie je unikátna!

Skutočne odstrániť túto stránku z databázy?

Stránka bola úspešne odstránená, teraz budeš presmerovaný!

Stránka nemohla byť odstránená!!

Táto konkrétna stránka nepovoľuje diskusiu. Skús nájsť článok, ktorý je tvojej rybke, rastlinke, alebo problému bližšie, pretože cez 99% našich stránok umožňuje diskusiu. Dôvod, prečo sme na tomto článku nepovolili diskusiu je ten, že je príliš obšírna. Ďakujeme za pochopenie! Klikni tu pre vyhľadávanie!

Naozaj odstrániť tento obsah zo stránky?

Skutočne odstrániť tento obrázok zo stránky?

Skutočne odstrániť tento obrázok zo stránky?

Vybraný komentár bol úspešne odstránený!

Vybraný obrázok bol úspešne odstránený!

Je potrebné zadať prihlasovacie meno, alebo emailovú adresu

Prístup k účtu bol obnovený, pozri si nové správy v tvojej emailovej schránke pre ďalší postup